Bezplatná infolinka 0800 800 702 Pondelok až piatok 11:00 - 14:00

Psychika onkologického pacienta

Prečo práve ja

Obdobie diagnostikovania a liečby onkologického ochorenia je pre pacienta plné silných emócií a pocitov - šoku, pocitového zmätku, popierania ochorenia, zlosti, pocitu krivdy „prečo práve ja?", obáv, smútku, ale aj vážnejších psychických ťažkostí. Každý pacient má vlastný spôsob, ako sa s náročnou životnou situáciou vyrovnať. Ako ochorenie a liečbu zvládnete, však nezávisí len od vašej vôle a chcenia, ale aj od celkového fyzického stavu, náročnosti liečby a psychického nastavenia (vašej osobnosti, povahových charakteristík, schopnosti znášať záťaž a stres), sociálneho zázemia, veku a životnej etapy. Ak sa vo vašom živote v krátkom časovom slede objavilo viacero psychicky záťažových situácií a nemáte dostatok času ich spracovať, každú ďalšiu záťaž môžete zvládať ťažšie.

Najčastejšie psychické ťažkosti, ktoré sprevádzajú ochorenie a liečbu:

Strach a úzkosť - ako reakcia na ohrozenie života, ale aj strach z priebehu liečby, jej vedľajších účinkov, nejasnej dĺžky trvania a neistého efektu. Ťaživé sú aj obavy, ako veľmi choroba poznačí pracovný a rodinný život, sociálne role. Zvýšenú mieru úzkosti a strachu môžete vnímať ako napätie, nepokoj, hrôzu až paralýzu. Pozornosť je znížená, vnímanie zúžené, objaviť sa môžu problémy s pamäťou. Na telesnej úrovni môžete pociťovať svalové napätie, chvenie, zrýchlený pulz, búšenie srdca, plytké a zrýchlené dýchanie.

Ako môžete úzkosť znížiť?

  • Nedovoľte vašim úzkostným obavám, aby vás pohltili. Ako náhle sa objavia, snažte sa cielene presmerovať pozornosť na iné, príjemnejšie myšlienky alebo aktivity. Niekedy to nejde ľahko a hneď, ale s trochou tréningu a vôle sa vám to podarí.
  • Nezostávajte so svojimi strachmi osamote. Podeľte sa o ne s niekým blízkym, uľaví sa vám.
  • Naučte sa metódu svalovej relaxácie, pomôže vám znížiť mieru napätia v tele a úzkostných myšlienok v hlave.

Smútok a smútenie - ako jedna z fáz procesu spracovávania životných zmien a strát, ktoré choroba prináša. Smútok sa rovnako ako úzkosť môže prejaviť vo vašich myšlienkach, pocitoch a tele.

Ako narábať so svojím smútkom?

  • Dovoľte si smútiť, je to cesta k úľave.
  • Neostávajte so smútkom stále sami. Zdieľaná bolesť je polovičná bolesť...
  • Nepoddávajte sa smútku bezhranične. Pokiaľ je to vo vašich silách, snažte sa niečím zamestnať, rozptýliť, ísť medzi priateľov.

Zlosť a hnev. Ak s nimi počas choroby z času na čas bojujete, nie ste jediný. Prežíva ich mnoho pacientov, ale málo sa o nich hovorí. Hoci je to spoločensky ťažšie akceptovateľné, ventilovať svoje pocity zlosti a hnevu je zdravšie, ako ich v sebe potláčať. Snažte sa dať priechod svojmu hnevu a zlosti tam, kde je to prijateľné a spôsobom, ktorým neublížite. Možno si budete pripadať smiešny, keď budete plakať, kričať, búchať do vankúša - ale uľaví sa vám.

Vaše psychické rozpoloženie sa počas liečby bude meniť, nálady striedať - adaptácia na liečbu je proces, nie nemenný stav. Sú horšie obdobia, kedy možno máte chuť všetko vzdať, ale o nejaký čas zasa vyjde slnko. Vo chvíľach, keď vám je najhoršie, pripomínajte si, že ani tie najhoršie pocity a stavy nie sú večné.

O odbornej pomoci uvažujte, ak: 

  • trpíte pretrvávajúcou smutnou alebo úzkostnou náladou, pocitmi beznádeje a bezmocnosti;
  • ste dlhodobo stratili záujem o aktivity, o priateľov;
  • trpíte veľkou únavou, zhoršením koncentrácie a pamäti;
  • trpíte nespavosťou alebo vás dlhodobo obťažujú desivé a nepríjemné sny a prebúdzate sa unavený;
  • trpíte zmenami chuti do jedla (nechuť alebo naopak prejedanie sa), dýchacími alebo srdcovými ťažkosťami;
  • ste psychicky natoľko vyčerpaní, že máte problém so základnou starostlivosťou o seba - s umývaním, obliekaním, jedením;
  • ak premýšľate, že najlepším riešením by bolo odísť z tohto sveta.

Kumulácia viacerých takýchto symptómov môže byť prejavom úzkostnej poruchy, depresie alebo adaptačnej poruchy. Vtedy už preladenie sa na pozitívne myšlienky a pocity zväčša nie je ovplyvniteľné vôľou alebo ak, tak len krátkodobo. Ak trpíte takýmito stavmi, je potrebné ich odborne liečiť, nie utápať sa v nich a dúfať, že „to prejde"!

Mgr. Mária Andrašiová, psychológ