Bezplatná infolinka 0800 800 702 Pondelok až piatok 11:00 - 14:00

Ako sa správať k onkologickému pacientovi

Hoci sa medicína v úspešnosti liečby onkologického ochorenia výrazne posunula vpred, kvalita života a dĺžka prežívania pacientov stúpa a o onkologických diagnózach sa hovorí otvorenejšie a verejnejšie, ešte vždy mnohým z nás robí problém kontakt a komunikácia s onkologicky chorým. Dôvodov, prečo je to tak, je viacero:

  • Nevieme, ako sa k chorému správať - čo povedať, na čo sa môžme opýtať. Máme obavy, že by sme mohli ublížiť.
  • Brzdí nás vlastný strach z rakoviny, či smrti - podvedome sa chceme týmto témam vyhnúť, lepšie je nich nepočuť a nevedieť...
  • Bojíme sa, že by sme sa mohli sami nakaziť.

Ako prvú rozhodne treba vyvrátiť obavu, že rakovinou sa možno nakaziť. Čo sa postoja „nepočuť-nevedieť" týka, pštrosia politika sa nevypláca. Nikdy neviete, v akej životnej situácii sa sami ocitnete a kde vás vlastné strachy môžu dobehnúť. Určite zdravší postoj je zaujímať sa, informovať sa a dokázať prejaviť normálny ľudský záujem a spolupatričnosť.

Ak vás v komunikácii s chorým brzdia obavy, že by ste mohli reagovať nevhodne alebo ublížiť, váš záujem a snaha porozumieť určite ublížia menej než vyhýbanie sa kontaktu. Tu je zopár tipov ako sa v komunikácii s chorým cítiť istejšie:

  • Ak neviete, ako začať rozhovor, nechajte, aby ho nasmeroval on sám.
  • Ak neviete odhadnúť, či chorý chce o svojej chorobe rozprávať, jednoduchšie ako hádať je spýtať sa priamo.
  • Pokiaľ máte obavy, že by ste mohli povedať, či opýtať sa niečo nevhodné ohľadom choroby, úprimne o nich povedzte.
  • Nezabúdajte, že chorý je ten istý človek, ktorým bol pred chorobou. Že je chorý neznamená, že sa nemôžete rozprávať aj o bežných veciach alebo zasmiať.
  • Nepoužívajte frázy, prázdne slová a formálne útechy.

Mgr. Mária Andrašiová, psychológ