Bezplatná infolinka 0800 800 702 Pondelok až piatok 11:00 - 14:00

Diagnostika

Diagnostika rakoviny pľúc je pomerne komplikovaná. Zaoberajú sa ňou pľúcni lekári – pneumológovia v odborných ambulanciách a na lôžkových oddeleniach. Keďže príznaky rakoviny pľúc sú podobné iným pľúcnym ochoreniam, prvým vyšetrením pri každom pľúcnom vyšetrení je röntgenová snímka hrudníka. Na snímke uvidí lekár nález – tieň – masu, ktorá v danej anatomickej oblasti nemá čo hľadať. Nie všetky nálezy sú hneď zhubné nádory, môže ísť o zápalové ložisko, tuberkulózu, iné pľúcne ochorenia, nezhubný nádor a podobne. Naopak, nie každý nádor je na röntgenovej snímke vidieť. Ako sme už povedali, nie každý nález, ktorý uvidí röntgenológ na röntgenovej snímke je rakovina pľúc. U pacienta, u ktorého príznaky ukazujú, že môže ísť o zápalový proces (zápaly sú oveľa častejšie ako nádory), sa podávajú na začiatku jedny- dvoje antibiotiká. Ak nález neustupuje, alebo je rozsiahly, pacient je väčšinou hospitalizovaný. V nemocnici sa urobí endoskopické vyšetrenie priedušiek – bronchoskopia. Podobá sa iným endoskopickým vyšetreniam: po príprave pacienta sa tenká hadička zavedie cez ústa, hrtan, priedušnicu až do priedušiek a postupne sa vyšetria všetky dostupné segmenty pľúc. Lekár sa detailnejšie zameria na oblasť, kde je podľa snímky nález lokalizovaný. Keď lekár – bronchológ opticky vidí, ako je nádorové tkanivo vrastené v prieduške, zoberie z neho vzorku – malý kúsok nádorového tkaniva, tzv. biopsiu. Niektorí pacienti (našťastie menšina) sa bronchoskopii a odobratiu vzorky ešte stále bránia z obavy, že nádor sa tým rozšíri. Ide o mýtus, ktorý nie je pravdivý.

Odobratie vzorky nádoru je kľúčové, nevyhnutné, aby patológ histologickým vyšetrením pod mikroskopom určil správnu diagnózu, či ide skutočne o karcinóm, t.j. rakovinu pľúc, prípadne iný nádor (metastáza z nádoru iného orgánu), alebo iné zriedkavejšie ochorenie. Často však nádor z pľúc nevrastá do priedušky, prípadne je uložený na okrajovej časti pľúc, kam sa bronchoskopom lekár nedostane. V tom prípade bronchológ z tej oblasti, kde je nádor podľa röntgenovej snímky a CT usídlený, zoberie kefkou ster zo sliznice. Tento ster vyšetruje patológ mikroskopom, v stere môžu byť (nemusia, iba môžu) prítomné jednotlivé bunky nádoru. Výsledok na základe prítomnosti jednotlivých nádorových buniek, takzvaná cytológia, je síce menejhodnotný, ale dostatočný na určenie diagnózy karcinómu pľúc. Presnejšiu diagnózu patológ určí, keď má k dispozícii nie iba jednotlivé bunky, ale „kúsok“ tkaniva z biopsie. Patológ musí určiť o aký histologický typ rakoviny pľúc ide: či ide o malobunkový karcinóm alebo v rámci skupiny nemalobunkového karcinómu o skvamózny karcinóm, adenokarcinóm, či iný podtyp. Toto rozlíšenie je zásadné pre liečebný postup. Okrem tvaru, vzhľadu nádorových buniek a ich rastu patológovi pomáhajú pri diagnostike aj „farbičky“ – imunohistochemické markery. Pridaním týchto činidiel do vzorky sa zafarbia len tie nádorové bunky, ktoré majú potrebné receptory na konkrétne činidlo. Jednotlivé typy a podtypy karcinómu pľúc majú nielen odlišný tvar buniek v mikroskope, ale aj odlišné receptory na povrchu buniek k príslušným činidlám. Podrobné histologické a cytologické vyšetrenie aj s logistikou trvá spravidla okolo týždňa až 10 dní. Štandardnou súčasťou diagnostického postupu je genetické vyšetrenie vzorky nádoru na prítomnosť niektorých génových zmien v nádore – tzv. mutácií. V prípade nemalobunkového karcinómu pľúc dnes vyšetrujeme prítomnosť mutácie EGFR (stačí aj cytologická vzorka) a génovej prestavby ALK (anaplastická lymfómová kináza) (potrebná je biopsia). Toto vyšetrenie aj s logistikou trvá minimálne 10 dní, prevažne však dva týždne. Vykonávajú ich len centrálne špecializované laboratóriá. Je však nevyhnutné pri indikovaní najnovších liekov, ktoré patria k takzvanej cielenej alebo biologickej liečbe a fungujú iba v prítomnosti týchto genetických zmien. U časti vzoriek sa genetické vyšetrenie nedá spoľahlivo urobiť pre malý počet buniek.

Často sa stane, že bronchoskopia s odobratím vzorky nie je úspešná.  Keď je šanca, že by sa druhým bronchoskopickým vyšetrením mohlo zobrať viac „materiálu“ pre patológa, indikuje sa druhá bronchoskopia. Bronchológ môže urobiť aj malú biopsiu naslepo cez sliznicu priedušky smerom k nádoru, odkiaľ nádor zvonka tlačí na priedušku. Existujú bronchoskopy, v ktorých je zabudovaný ultrazvuk, čo zlepšuje odlíšenie, čo je pod sliznicou priedušky – či skutočne nádor alebo iná štruktúra. Keď nie je dostupný samotný nádor, môže sa využiť dostupná metastáza v lymfatickej uzline napríklad na krku alebo iná metastáza - napríklad v podkoží. V tom prípade sa diagnóza určí z nej. Ďalšou možnosťou je pri nádore, ktorý zvnútra nasadá na hrudnú stenu v určitých lokalitách, urobiť biopsiu vpichom cez hrudník – ide o transtorakálnu biopsiu. Ak sa nepodarí bronchoskopiou (jednou alebo dvoma) získať vzorku nádoru alebo je nádor veľmi maličký, pacient je odoslaný na špecializované pracovisko – hrudnú chirurgiu. Existuje niekoľko postupov, ako získať vzorku, spravidla sa volí ten postup, ktorý najmenej zaťažuje pacienta. Najčastejšie sú mediastinoskopia (malým rezom na krku sa chirurg dostane do medzihrudia, kde odoberie systematicky lymfatické uzliny, kam nádor ako prvé vysiela metastázy, predpokladom sú zväčšené lymfatické uzliny na CT vyšetrení), ďalej videoasistovaná torakoskopia (analógia laparoskopie – malými rezmi sa zavedú kamera a nástroje do postihnutej strany hrudníka, odoberie sa vzorka nádoru, ak je dostupný), a v nevyhnutných prípadoch sa urobí najnáročnejší zákrok – torakotómia (otvorenie jednej strany hrudníka veľkým rezom a vybratie buď vzorky nádoru s časťou pľúc, alebo celého laloku pľúc, v ktorom je nádor umiestnený). Pri malých nemalobunkových karcinómoch je táto operácia nielen diagnostická, ale aj liečebná procedúra. U časti pacientov s rakovinou pľúc sa k nevyhnutnej vzorke nádoru nedá dostať. Sú buď natoľko zoslabnutí, ochorenie je také pokročilé, alebo majú iné závažné ochorenia pľúc alebo srdca, že nezvládnu bronchoskopiu, ani chirurgický zákrok v celkovej anestézii. A bez vzorky, ktorá jasne ukáže, o aký typ nádoru ide, nemôžeme pacienta liečiť. Naopak, aj u fyzicky zdatnejších sa niekedy diagnostika „vlečie“ – bronchoskopicky sa nedá získať dostatočný počet buniek, chirurgický zákrok sa skomplikuje napríklad zápalom pľúc (pred alebo po zákroku), trombózou v oblasti pľúcneho riečiska, a podobne. V ideálnom prípade by diagnostika rakoviny pľúc mala trvať do troch týždňov. Ale keďže ide o náročné procedúry so svojimi úskaliami, môže trvať aj dva mesiace.